JuliennaSK

Sebarozvoj, moje koníčky (šport, nechty, záhrada, kreslenie, tvorenie, …) a iné zaujímavé články pre žienky (i chlapov, ktorých zaujíma náš babský svet) :D

Divné rande alebo na fotke si vyzerala krajšie

V sérii blogov „Divné rande“ si zaspomínam na rande, ktoré prebiehali divne alebo kde sa potenciálni partneri správali divne a preto sa z prvého rande stalo aj posledné rande.

Poučte sa z mojich skúseností alebo prinajmenšom príjemnú zábavu! 😀

Verím, že sú aj iné ženy alebo i muži, ktorí zažili divné rande ako z béčkovej komédie či hororu, ktorý ste ani pozerať nechceli. Ak áno a chcete sa podeliť, napíšte mi na kontakt@polishslovak.eu (do predmetu napíšte Divné rande) a ja ho rada zverejním na svojom blogu (aj s obrázkom, ktorý nakreslím). 😀

Divné rande alebo
na fotke si vyzerala krajšie…

Kresba narcisa, s ktorým som mala divné rande. ako sa zamilovane pozerá na seba v zrkadle.
Zrkadielko, zrkadielko… ach, ja viem, že som najkrajší, najmúdrejší, skrátka naj!

Prvý pokus

Oslovil ma na zoznamke. Bola som singl a otvorená láske. Hneď ma presmeroval na Skype, vraj na zoznamke je prílišný ruch a stále mu tam niekto píše. Trval na skype. Bol to cudzinec. Písali sme si po anglicky.

Bolo mi to čudné a také hŕŕŕ, bo ja som celkom opatrná a len tak niekomu nedávam kontakt na Skype, aby ma neotravoval mi nevypisoval, ak by to náhodou nevyšlo. Ale niečo v ňom bolo také silne presvedčivé, že ten kontakt dostal. Zmanipuloval ma, (do)slovne.

Hneď si vyžiadal zaslanie mojej fotky. Ešte ani nič o mne poriadne nevedel (okrem toho, čo sa dočítal na mojom profile na zoznamke, ak ho vôbec čítal) a mala som pocit, že ho najviac zaujíma, ako vyzerám.

Hneď som si ho zaradila do skupiny: „je mi jedno, kto si, hlavne nech si jebateľná“. To ma trochu odradilo a chcela som ho zrušiť. Úplne.

Napísala som mu, že sa ma ešte nič neopýtal na mňa, kto som, čo mám rada, koho hľadám a podobne, ale rovno chce fotku (a najlepšie celej postavy!), ako keby mu šlo iba o jedno.

Vraj, že nech nerobím z komára somára, veď dvaja si musia byť fyzicky sympatickí, inak nemá zmysel čokoľvek začínať. A on mi tiež pošle fotku a rovno mi ju poslal. Selfíčko, také „mierne“ slizké (ako keď sa niekto rád fotí a na seba rád pozerá potom).

Dala som mu za pravdu resp. vôbec som nepočúvala vnútorný hlas, ktorý mi začal šepkať, počuj ten je až agresívne manipulatívny. Všetko musí byť po jeho.

Je to cudzinec, možno majú iné zvyklosti! Utíšila som červíčka pochybnosti a poslala mu fotku celej postavy (oblečená).

No, tak asi nič teda…

Odmlčal sa. To bolo čudné a ja som nevedela, či ho fotka odradila alebo čo sa stalo. Videla som, že je online, ale nereagoval. Tak som to uzavrela, že no asi čakal niečo iné a brala to tak, že to nevyšlo. V ten večer už sa neozval.

Nevadí, aj tak bol nejako čudne dominantný. Necítila som sa pri ňom uvoľnene. Zopárkrát ma slovne dal dole, aby sa potom tváril, že som príliš citlivá a dúfa, že nie som typ, ktorý stále plače a podobne, typ ufňukanej slabej ženy.

Áno, všetko toto správanie mala byť už dávno pre mňa STOPKA, ale no trochu ma zaujalo to, že bol cudzinec. Podľa mena som tipovala Talian / Francúz, ale neopýtala sa som sa. Prišlo mi to netaktné vtedy.

Pán dôležitý

Prehodil niečo o tom, že je „persona importante“, že je na Slovensku na dôležitej misii, niečo o vedení dôležitej inštitúcie a ďalšie veci, ktoré mi nedávali moc zmysel, ale pochopila som to tak, že je asi nejaký vysoko postavený manažér, čo tu má niečo dôležité zariadiť a potom pôjde ďalej do sveta.

A hľadá ženu s veľkým Ž, ktorá bude vzdelaná a reprezentatívna, aby mu mohla kráčať poboku, zatiaľ čo on bude riadiť zemeguľu.

Rozhodne som v tom čase zo Slovenska odísť nechcela, ale ako rádoby úspešný mladý muž ma zaujal a chcela som zistiť viac. Inšpirovať sa.

A možno v tom bola štipka zvedavosti aj preto, že bol cudzinec. Čím som si aj ospravedlňovala všetko jeho nehorázne a namyslené správanie voči mne. Akože iná kultúra, iné spôsoby, …

Päť jazykov lásky – najkniha o vzťahoch

Táto kniha sa ku mne dostala, keď môj vzťah prechádzal veľkou krízou.

  • Podarilo sa jej môj vzťah zachrániť? A čo som zistila o sebe a partnerovi?
  • Máš pocit, že tvoj partner hovorí inou rečou?
  • Alebo že ty hovoríš jasne, ale on je nechápavá osoba?
  • Potrebuješ vzťahového tlmočníka?
  • Ale žiadne psychologické keci a dlhé poučky?
  • Aký je môj a Filipov jazyk lásky? 😀 Si zvedavá?

Potom si prečítaj moju úprimnú recenziu tejto knihy – KLIK!

Druhý pokus

Po pár dňoch sa ozval a rovno mi napísal, že by sme sa mohli stretnúť a dal rovno termín.

Zostala som v šoku, že mi vôbec píše a ešte viac, že sa chce stretnúť. Vraj bol „busy“. Nemala som z toho dobrý pocit, ale bola som doma unudená a povedala som si, že je to moron, ale je zcestovaný a prinajmenšom to bude zaujímavý pokec. Možno sa niečo priučím, ako byť úspešná.

Dohodli sme sa na prechádzke mestom a potom sa uvidí, možno si niekde sadneme.

„Rande“

Čakal ma na zástavke električky. Keď som vystúpila a šla oproti nemu, videla som, ako si ma neskrývane premeral od hlavy až po päty a na tvári sa mu zjavil veľmi neuspokojivý výraz.

Vuhuuu! To so mnou cuklo a vlastne som ani neverila, že sa to stalo. Takéto primitívne správanie som videla u robotníkov kopajúcich kanály, ale u takého scestovaného sveto-manažéra a vysoko vzdelaného (vyštudovaného, ako sa opísal) človeka ma to zarazilo.

V tej chvíli mi napadlo, toto „rande“ bol zlý nápad. Nepáčim sa mu. Prečo ma teda volal von? Moje ego bolo dotknuté, ale nedala som nič najavo. Chyba!

Zoznámenie?

„Pán úžasňák“, v skutočnosti mladý potmavší muž priemerne vysoký, anorekticky chudý, lacno oblečený, ale riadne ulízaný na hlave, ma sucho privítal a hneď sa dal do kroku automaticky očakávajúc, že ho budem nasledovať.

Obišiel ma a pokračoval ticho k Dunaju tam, kde sme sa mali prechádzať a kecať. V šoku som šla za ním. Neviem, čo mi bolo, asi to bolo také neuveriteľné to jeho správanie, že som sa nezmohla na slovo, hoci moje oči museli byť určite vypleštenejšie ako u sovy, lebo som zírala neveriac do zeme a rozmýšľala či spím alebo bdiem.

V tom bádaní po realite som spomalila, aj tak som mala pocit, že so mnou nechce tráviť čas. Myslela som, že sa čoskoro rozlúči a pôjde si po svojom. Vlastne som v to dúfala.

Obzrel sa až po hodnej chvíli a oboril sa na mňa, že to ja som sa chcela prechádzať, tak čo robím. :O Pridala som do kroku, prekvapená o čom to hovorí, že ja som chcela, ale veď on nič iné nenavrhol.

Celý čas rýchlo kráčal predo mnou a ja za ním asi dva metre, snažila som sa udržať tempo. V hlave som mala pretlak emócií a myšlienok.

Ten týpek mal nado mnou akúsi čudnú moc. Išla som za ním ako námesačná, ale v hlave mi behali rôzne myšlienky. A veru mala som na ne dosť času, lebo sa ma nič nepýtal a celé „rande“ len šiel na čele a rozprával o sebe.

Rád o sebe rozpráva (a veľa)

Aký je úžasný, aké má úžasné plány, ako pomôže malému Slovensku a my budeme s blahom na neho spomínať a že určite v takej zaostalej krajine nezostane natrvalo, na to je príliš cenný.

Blabotal stále o svojej mimoriadnosti a úžasnosti a ja som ho počúvala len na pol ucha a šla ako zombík za ním, stále tak meter-dva, on totiž nespomalil a nepotreboval, aby som šla zároveň s ním, pretože nepotreboval komunikovať, len sa chváliť.

A ja som mu sotva stačila, kondičku mal lepšiu, bol taký hrozne útly a nohy mal také dlhé a rýchlu chôdzu.

Tuho som premýšľala, ako sa ho zbavím, aby sa neurazil, alebo aby sa do mňa slovne zase neobul. Premýšľala som nad rôznymi dôvodmi prečo náhle musím z „rande“ odísť a pri každej zástavke MHD, ktorú sme míňali, pomyslela som si: Stačí pobehnúť a nasadnúť na najbližší spoj kamkoľvek, hlavne ďaleko od tohoto „dosebazaľúbenca“!

Nič poriadne mi nenapadlo, a tak som si povedala, že dám tomu tak hodinku a potom poviem, že je mi zima a som unavená, lebo bolo vonku pomerne chladno.

Od Lafranconi k podhradiu

Od Lafranconi sme popri Dunaji dokráčali (za stáleho sebaospevovania pána úžasného) k mostu SNP, kde zamieril do podhradia. Tak som si povedala, že aspoň uvidím historickú časť mesta, lebo som tam dávno nebola a tie budovy a staré uličky ma vždy fascinovali.

Kam na rande v Bratislave?

A čo tak Vodárenská záhrada? My tam s Filipom chodíme radi.

Minule bolo riadne horúco! Ale naštastie sa dalo ovlažiť v nejednej fontáne v areáli záhrady. 🙂

Lesy, (cyklo)chodníčky, kačičky, fontány, detský smiech
a blízko výborné reštaurácie a múzeum!

Fontána vo Vodárenskej záhrade, v ktorej sa môžeš prechádzať. Super nápad na rande.

Ak sa chceš dozvedieť viac o tomto super mieste pre romantiku či rodinný výlet (pre detičky prispôsobený areál), prečítaj si náš najnovší článok

Preliezky pre deti vo Vodárenskej záhrade.

>>> Ogród Wodociągowy w Bratysławie
Vodárenská záhrada v Bratislave.
<<<

A pokiaľ poznáš Poliaka, ktorý práve objavuje krásne zákutia Bratislavy, šupni mu link na tento blog, je písaný dvojjazyčne – poľsky i slovensky.

Ako robí kačka po poľsky? Vypočujte si vo videu, chi. 😀

Juch!

Romantická chvíľ(oč)ka

Často som si predstavovala, ako kedysi v týchto uličkach chodili džentlmeni v klobúkoch a nádherne oblečené dámy. Tak som sa zase zasnívala a z myšlienok ma prebralo, keď sa „pán úžasňák“ náhle zastavil a otočil smerom ku mne.

Mysľou mi prebehlo, že mu konečne asi doplo, že nie je na „rande“ sám a že je to nevhodné, že celý čas len ticho za ním kráčam. Určite si uvedomil, že by sa mal trošku povenovať aj mne.

Asi ma ovplyvnili romantické predstavy o džentlmenoch a dámach, keďže to čo nasledovalo, ma z romantiky nadobro prebralo.

Pokus o kompliment (failed)

Zahľadel sa mi do očí a povedal: „Na fotke si vyzerala krajšie.“

Potom sa znovu otočil a kráčal ďalej. V tej chvíli to vo mne už začalo naozaj vrieť. Primitív! Chudák! Zakomplexovanec! Kričali moje myšlienky a zúfalo som rozmýšľala, ako sa ho rýchlo zbaviť.

Po chvíli dodal, že nie je to so mnou až také hrozné, ale na jeho životnú družku, tú reprezentatívnu, nemám predpoklady a som hrozne nezaujímavá a tichá. :O Pričom o mne nič nevedel, lebo sa nezaujímal. 😀

Ja som sa na začiatku „rande“ snažila niečo povedať, ale väčšinou ma odignoroval alebo presmeroval tému na seba. Tak som to po pár pokusoch vzdala, mysliac si že, keď budem ticho, po chvíli mu to trkne (ako každému normálnemu človeku) a zapojí ma do rozhovoru. Jemu netrklo.

Bye-bye, baby (forever)

V tejto chvíli mi už bolo jedno, čo si pán nehorázny pomyslí a povedala som mu rozhodne, že je mi zima a som unavená a mám ešte povinnosti a idem domov. Bol prekvapený ale nenamietal.

Navrhol, že ma odprevadí na zastávku. Najradšej by som sa však s ním rozlúčila tu a teraz, ale on trval, že ide so mnou, že aký by to bol džentlmen… Vzdala som to, nemala som už silu ho počúvať ani s ním bojovať slovne.

Zastávka však bola pomerne ďaleko. Odprevadil ma a kúsok pred ňou mu asi zrazu začalo dochádzať, že celý čas rozprával len on o sebe a že som zjavne stratila záujem o jeho úžasnú osobu, a tak pár metrov od zastávky ma začal hladkať po ramene a chytil ma za ruku a že ako dobre mu so mnou bolo a že nech sa ho nebojím, že on je v pohode, že môžem nabudúce viac rozprávať a rôzne buliky a (pre mňa nepríjemné) dotyky.

Na zastávke sa zrazu na mňa vrhol a mocne ma objal a držal ma v náručí. Bola som šokovaná, čo sa deje, šepkal mi do ucha nejaké perverznosti (že som maličká a on ma ochráni a je skvelý milenec alebo niečo také podobné), ale nepočúvala som ho poriadne a očami som nedočkavo vyzerala električku.

Tá prišla asi za 2-3 minútky, no ja som mala pocit, že ma zovieral v svojom náručí 2-3 hodiny a keďže sa mi medzitým psychicky strašne zhnusil, tak jeho objatie bolo ako keď anakonda „objíma“ svoju korisť. Fúúúúúúúú

Keď prišla električka, ešte raz ma stisol mocne a vtisol mi bozk na rozlúčku. Jeho jazyk neuspel, stihla som sa rýchlo odvrátiť a vbehnúť do električky. Usmiala som sa na neho cez zavreté dvere (mysliac si „konečne som sa ťa zbavila!“) a sadla som si rýchlo, lebo sa mi urobilo nevoľno. Bolo mi na vracanie. Ale bola som šťastná, že som už od neho preč.

Hrozne zle psychicky a fyzicky som sa cítila ešte hodnú chvíľu doma. Vedela som, že tento *** už nedostane odo mňa ani štipku pozornosti, a preto som sa rozhodla, že mu ani nenapíšem, že „rande“ bolo hrozné a že o neho nestojím. Proste som ho ignorovala a našťastie i on mňa.

Ozval sa mi, až po dlhom čase, reku, holubička (alebo niečo podobne slizké), kedy sa znovu stretneme. Odpísala som mu, že nikdy, že o takého narcisa nemám záujem, že som čerstvo zaľúbená a šťastná (čo aj bola pravda). Už sa neozval.

Kto naozaj je „pán úžasný“? Zistenie!

Ľudia moji, teraz si asi sadnete na zadok, tak asi ako ja, keď som sa dozvedela pravdu o Narcisovi. 😀

Takže žiadny skúsený manažér po 30-ke, žiadny vyštudovanec, žiadna persona importante s dôležitou misiou na Slovensku!

Ale!

Sotva 20-ročný študent z Macedónska, ktorý bol na Slovensku v rámci nejakej náboženskej inštitúcie – študenstký pobyt či čo.

Ešte nedoštudovaný a možno ani nedoštuduje, bo nie je až taký inteligentný a poctivý študent.

Známy rozprávkar, ktorý takto oblbuje všetkých naokolo a preto nemá priateľov (ani v Macedónsku a už ani v rámci študentského pobytu na Slovensku), bo nikoho nebaví dookola počúvať o tom, aký je pre svet dôležitý.

Keď som to zistila, tak som sa riadne zasmiala. Od divného rande s „pánom úžasňákom“ už pretieklo veľa času, hnev už dávno vychladol.

Poučenie

Nechoďte na rande s nikým, koho spoznáte cez internet a vôbec sa o vás nezaujíma a hneď si vypýta fotku celého tela.

Je to kretén! Radšej zostaňte doma a urobte si pekný večer. 😉

Skúsenosť to bola ale zaujímavá, poučná a naučila ma, že treba svoj vnútorný hlas počúvať, niekedy hovorí i múdro. 🙂

PS: Možno sa pýtate, prečo som s ním vôbec na rande šla, keď od začiatku sa správal ako kretén. Alebo prečo som neodišla z rande okamžite ako sa prejavil. Bola som mladučká a zakomplexovaná a prišlo mi to nevhodné ukončiť rande predčasne, keď si na mňa vyhradil niekto čas.

Dnes by som ho kopla do zadku už keby trval na tom Skype alebo tej fotke celého tela alebo potom čo si ma tak neskrývane premeriaval, sotva sme sa stretli. A povedala by som mu to na rovinu, že je ***! 😛

Dúfam, že som ťa dobre pobavila. Na ďalšie moje divné rande sa môžeš tešiť už budúci pondelok pod názvom Divné rande alebo pán smradľavý džentlmen.

Všetky moje zážitky so zvláštnymi rande si môžeš prečítať tu:

>>> Divné rande (všetky blogy) <<<

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *