JuliennaSK

Sebarozvoj, moje koníčky (šport, nechty, záhrada, kreslenie, tvorenie, …) a iné zaujímavé články pre žienky (i chlapov, ktorých zaujíma náš babský svet) :D

Divné rande alebo pán smradľavý džentlmen

Ďalší blog zo série „Divné rande“. Smradľavý džentlmen vystihuje tentokrát pána nápadníka úplne perfektne. Blog o tom ako som krásne nalíčená, upravená a navoňaná absolvovala rande so smraďochom a získala tak nielen jeho pozornosť ale aj nevyžiadanú pozornosť okolia. Nezažiješ, neuveríš. 😀

V sérii blogov „Divné rande“ si spomínam na rande, ktoré prebiehali divne alebo kde sa potenciálni partneri správali divne a preto sa z prvého rande stalo aj posledné rande.

Pouč sa z mojich skúseností alebo prinajmenšom príjemnú zábavu! 😀

Ak sa aj tebe prihodilo nejaké hororové, vtipné, či prinajmenšom prapodivné rande a chceš sa podeliť, napíš mi na kontakt@polishslovak.eu (do predmetu napíš Divné rande) a ja ho rada zverejním na svojom blogu (aj s obrázkom, ktorý nakreslím).

Divné rande alebo pán smradľavý džentlmen

Smradľavý džentlmen. Vlastná kresba.
Malh somh lenh jhe-dno pifh-ko!

Spoznali sme sa cez zoznamku a hneď sme si sadli. Dokázali sme sa rozprávať celé hodiny. Mali sme veľa spoločného.

Pracoval v nejakom záhradníctve a bavilo ho to, teda vedel veľa o zeleni. Mal rád prírodu a zvieratká. Ja mám mačky a on práve v tej dobe zachránil mačiatko z ulice. Posielal mi jeho fotky. Moje srdiečko sa roztápalo.

Skrátka sme si rozumeli. Bol veľmi zábavný, milý a starostlivý a ja som z neho bola úplne PAF!

Navrhol stretnutie

V ten víkend sa konala výstava mačiek a ja som tam chcela zájsť. Moja kamarátka z Nitry tam „vystavovala“ svoje „peržanky“ a tak som ju i jej mačky mohla po nejakom čase znovu vidieť. Tak slovo dalo slovo a reku stretnime sa a poďme spolu! (Chyba!!!)

Keďže mi bol veľmi sympatický po všetkých stránkach, chcela som urobiť aj ja veľmi dobrý dojem pri osobnom stretnutí. Dala som si veľmi záležať, aby som bola pekná. Už pár dní predtým som v hlave stresovala kombinovala čo si obliecť, ako sa učesať a nalíčiť.

Bola jar alebo jeseň, už si to nepamätám, len viem, že v ten deň hrooozne lialo a bolo pomerne chladno. Ale to nevadí! Mám predsa dáždnik. A aj tak to je malichernosť, veď práve idem prvýkrát stretnúť možno svojho budúceho manžela!?

>>> Päť jazykov lásky <<<

NAJKNIHA O VZŤAHOCH!

Táto kniha sa ku mne dostala, keď môj vzťah prechádzal veľkou krízou.

  • Podarilo sa jej môj vzťah zachrániť? A čo som zistila o sebe a partnerovi?
  • Máš pocit, že tvoj partner hovorí inou rečou?
  • Alebo že ty hovoríš jasne, ale on je nechápavá osoba?
  • Potrebuješ vzťahového tlmočníka?
  • Ale žiadne psychologické keci a dlhé poučky?
  • Aký je môj a Filipov jazyk lásky? 😀 Si zvedavá?

Potom si prečítaj moju ÚPRIMNÚ RECENZIU tejto knihy – KLIK!

Musím vyzerať k svetu!

No jo, mladunká som bola, zakomplexovaná (mama ma cvičila od malička: Pozri aký máš tučný krk, zdvihni bradu! A veľký nos, riedke vlasy, stiahni brucho, chodíš ako kačka… ) a preto som bola vystresovaná, aby sa ma naživo nezľakol. Fotky videl. Ale naživo je naživo.

Takže komplikovaný účes, dôkladné líčenie, všetko zladené, kabát, čižmičky a samozrejme kvalitný parfum! No proste vyfintená som sa spokojne pozrela do zrkadla pred odchodom.

Nestíham!!!

Potom mi však padol zrak na čas! Ojojojooooooooj, veď ja nestíham, meškám! Teraz som mala byť na mieste a ja len odchádzam z domu!

Srdce niekde v krku a bežala som na električku rýchlo posielajúc SMS, že budem „chvíľočku“ meškať. Odpísal, že v pohode a smajlík. 🙂 Usmiala som sa na odpoveď a romanticky sa zasnívala, aké krásne rande ma práve čaká.

Na miesto som dorazila asi s polhodinovým meškaním. Bol víkend a vtedy električky chodia vo väčších intervaloch. Ups.

Vystúpila som na zástavke Most SNP z električky, rozprestrela dáždnik ale okrem nejakého bezdomovca na zastávke nikto nebol.

Bože, už ho nebavilo čakať, naštval sa a odišiel. Napadlo mi smutne. Ale potom som si spomenula na naše dlhé a vesele rozhovory cez mobil a to mi k nemu nesedelo. Nebol taký urážlivý či nedočkavý a dala som mu vedieť, že meškám. Tak som ho stále očami vyzerala.

Privítal ma bezdomovec

Moje myšlienky prerušil hlas spoza môjho chrbta. „Julka. No vítaj….“ Viac si nepamätám. Neveriacky som sa otočila a potvrdili sa moje obavy. Ten bezdomovec na mňa hovorí! Pozná moje meno! Aaaaaaaaaaaaaaaaaaa

Podišiel ku mne, priblížil sa k mojej tvári a niečo povedal. Určite to bolo niečo milé, lebo mal na tvári úsmev. No ja som nezachytila ani slovo. Pretože vo chvíli keď sa ku mne naklonil a otvoril ústa, ja som sa nadýchla a z toho alkoholového oparu, ktorý na mňa vydýchol sa mi v sekunde zarosili moje krásne namaľované oči. Zažmurkala som inštinktívne.

Žily na spánkoch sa mi silno roztepali, svet sa mi spomalil a ja som ako omráčená analyzovala, či sa práve stalo, čo sa práve stalo. Otočila som tvár bokom, aby som sa mohla nadýchnuť čerstvého vzduchu. Vtedy som zacítila ako smrdí potom a špinavým oblečením. Zadržala som dych, trochu cúvla a rýchlo si ho očami premerala od hlavy po päty, či je to naozaj on.

Chvíľu mi trvalo detekovanie tváre, pretože až na oči mal narazenú šiltovku. Mastnú, špinavú, dokrčenú šiltovku, ktorá zakrývala ešte mastnejšie neumyté vlasy.

Jednu plynovú masku, prosím.

Tvár mal celú červenú a oči vodové. Bol na mol. Na tvári mal taký ten tupý alkoholický úsmev a snažil sa na mňa milo hovoriť, ale mne z toho tepania žíl na spánkoch vychádzalo len „víííííííííííí“. Taký ten zvuk ako keď človeku zvoní v ušiach. Nepojala som ani jedno slovo. Zato tipujem, že na raňajky mal pikantnú klobásu s horčicou, plesnivým syrom a nejaké pivo, piva?

V inej dimenzii

Myslím, že taký pretlak v hlave – pískanie v ušiach, všetko ako v spomalenom filme – som dovtedy nezažila. Takže som ani nevedela, čo ma vlastne v tejto chvíli viac fascinovalo.

On stále na mňa hovoril a ja som sa snažila nedýchať veľmi, bo už ma začínalo napínať. Snažila som sa prebrať z tohoto tranzu.

Počula som, že niečo hovorí a nejaký hlas v mojej hlave mi začal naliehavo hovoriť: povedz niečo! povedz niečo! reaguj! nech sa necíti trápne, že on hovorí a ty mlčíš…

V tej chvíli som sa prebrala z tranzu a pocítila zlomené srdce. Smútok, že toto určite nie je môj princ. S týmto si nekúpim domček, nevysadím záhradku a ani sa nebudeme spoločne starať o mačky. Zaliala ma bolesť a hneď na to hnev.

Ty si pil?

Bože, ja, taká pipina, stresujem niekoľko dní vopred, čo si oblečiem, aký účes si spravím, ako sa nalíčim a ešte kvôli tomu meškám na rande a nadávam si za to. A tu ho hľa mladý pán sa ani neosprchuje ani si nedá čisté oblečenie a ešte smrdí alkoholom! Zuby zubnú kefku tiež dávno nevideli. Ak vôbec…

Zmohla som sa len na: „Ty si pil!?“ Ani neviem, či to bola otázka, konštatovanie alebo výčitka. Taký čudný tón zaznel z mojich zmeravených úst.

Len jedno „pifko“

Na chvíľu sa zháčil a analyzoval môj výraz tváre. Prestal sa usmievať, keď videl moje znechutenie a sucho skonštatoval, že som meškala, vonku bola zima, tak si skočil na jedno pivko.

Tiahlo z neho ako keby vypil celý galón piva a kto vie čo ešte. A oči mal úplne sklenené. Jazyk sa mu „mierne“ plietol a na tvári mal zase ten opilecký úsmev.

Bože, môj! Zase sa mi roztepali žily na spánkoch a začalo mi znovu pískať v ušiach. Zase som nepočula, čo hovorí. Len som tuho rozmýšľala, ako sa ho rýchlo zbavím bez hádky a konfrontácie.

A samozrejme už sa mu neozvem.

V tranze som si vymyslela kolečko po meste – pozdĺž Dunaja, potom na „Šafko“, centrom späť na zastávku a potom poviem, že je mi zima a som premoknutá a pôjdem domov.

Áno, viem, mala som ho rovno poslať kade-ľahšie, ale predtým bol ku mne taký milý, že som sa ho nechcela dotknúť, zraniť ho. Paradoxne, hoci ja som sa cítila veľmi ponížená, že takto prišiel na rande.

Navrhla som teda s maximálne vynúteným úsmevom, že poďme sa prejsť.

„A nechceš ísť na tú výstavu mačiek?“

Veselo mi pripomenul pôvodný plán. Ach, tá výstava mačiek! No v tom tranze mi úplne vyfučala z hlavy. Nie, rozhodne som tam s ním nechcela ísť. Však tam bude tá kamoška z Nitry! Nechcem, aby ma s ním niekto videl, spájal.

Reku, aaale, ani nieeee, nemusím tam ííísť. Už som videla veeeľa takých výstaaav a kamoškááá bude určite zaneprázdnenááá aaaa…

…á nedal sa odbiť. Reku, on si dobre pamätá, ako veľmi som tam chcela ísť. Ako som sa na to tešila. A vytrhol rázne mi zobral dáždnik z ruky, že on ho ponesie, čím chcel naznačiť, že je smradlavý a špinavý ale džentlmen. Schmatol ma za ruku, pritisol k sebe (aby na mňa nepršalo) a už ma ťahal na zástavku oproti. Práve išla správna električka a ja ani neviem ako, zrazu som bola v nej.

Ja k nemu nepatrííím…

Tam som sa držala tyče a „pán voňavý džentlmen“ stál oproti mne a zase na mňa niečo „vyprával“ ale ja som bola v mrákotách a tuho premýšľala.

Ako sa vyhnúť výstave? Nejaký super dôvod. A ak sa nevyhnem, ako sa vyhnem kamoške? Aby ma s ním nevidela! Bo, ja slepo zabuchnutá, som jej o dnešnom rande vyslepičila a ona že však ho priveď ukázať na výstavu! Bože, ja sa prepadnem od hanby pod zem, ak ma s ním ona uvidí.

Mozog mi šiel tak na 200%. Princ Smradoň sa stále na mňa usmieval, rozprával niečo veselé, omamoval ma svojim kanálovým dychom.

Ja som automaticky odpovedala: Ehm. No. Hmmm. Áno. Hihi. A podobne. Viete, ako keď počúvate niekoho rozprávať o niečom, čo vás nezaujíma, ale nechcete zraniť jeho city, tak predstierate, že počúvate. 😀

Netuším, čo mi cestou na výstavu v električke rozprával. Pamätám si len dve veci. Ako som horlivo rozmýšľala, čo urobím s tou výstavou mačiek a ako mi oči behali po ľuďoch stojacich / sediacich v električke naokolo, ktorí zaznamenali smrad a začali sa obzerať. Tvárila som sa, že k nemu nepatrím. Teda tvárila som sa asi dosť bezradne. Uf, uf, kropaje na čele.

Cesta trvala asi 15 minút a ja som nestihla vymyslieť nič dosť seriózne, aby som sa výstave mačiek vyhla. Držala som sa teda nádeje na plán Bé.

Plán Bééééé. Nevyšiel!

Plán Bé spočíval v nádeji, že sa týpek natoľko zaujme mačkami v klietkach, že ja medzitým sa akože vytratím, hodím krátky pokec s kamoškou. Poviem jej, že týpek rande zrušil alebo niečo podobné a potom sa rýchlo vrátim k nemu späť. A budem sa tváriť, že k nemu nepatrím, aby tá kamoška si nás nespojila. Ona je totiž hrozne prostoreká a vykecá všetko. VŠETKO.

Keď sme vošli dnu, ocitli sme sa vo veľkej miestnosti plnej vystavujúcich chovateľov a klietok s ich mačkami. Pomerne dosť návštevníkov. A ja hneď s hraným záujmom poď ho k prvému radu klietok a začala som sa rozplývať nad nejakými mačkami.

Pritom som orlým zrakom skenovala nenápadne celú miestnosť a hľadala kamošku. Našla som ju! Bola uprostred v tej veľkej miestnosti, na rukách svojho milovaného kocúra a rozprávala sa s nejakým návštevníkom.

Nenápadne (hááá, som si nahovárala) som sa oddelila od Smraďocha a precupitala uličkami stolov s klietkami až ku kamoške.

Smradľavý džentlmen vydesil svojim zjavom moju kamošku z Nitry. Kamoška s kocúrom na rukách a udiveným pohľadom. Kresba.

Preboha, to-je-kto?

Privítali sme sa a ona zrazu naklonila hlavu nabok, aby som jej nestála vo výhľade a potom sa zatvarila zhrozene a cez zuby precedila: Preboha, to je on?!?

Zbledla som. Zalial ma pot. Nedobrovoľne som sa pomaly otočila a pozrela za sebou smerom, kde „pán nesprchujem sa“ už kráčal smerom k nám a s úsmevom na tvári od ucha k uchu nám kýval z diaľky. Odkývali sme mu a ja som mala chuť prepadnúť sa pod zem. Kamoška ešte zamrmlala nejakú znechutenú poznámku a ja som len vzdychla, lebo už bol pri nás.

Okamžite jej podával ruku nad klietkou na privítanie, no ona mala na rukách našťastie kocúra a tak mu len prikývla a pozdravila sa. Okomentoval, že je kocúr krásny a začal ho hladkať po srsti špinavou rukou (smútok za nechtami).

Kamoška sa zhrozene stiahla a okamžite vrátila vyčesaného (a na výstavu vystrojeného) kocúra do klietky a nadhodila rozhovor: „A kam sa chystáte odtiaľto?“ Nie žeby ju to zaujímalo.

Mráz mi prešiel po chrbte. To bolo to posledné po čom som túžila, ísť ešte niekam s ním. Ale vlastne mi pripomenula, že sa ho musím po odchode z výstavy zbaviť.

Tak rýchlo som ešte nikdy z výstavy (žiadnej) neodišla. Všetky mačky som rýchlo obišla a zahlásila, že sú krásne a zobrala som sa na odchod.

Ja k nemu vááážne nepatrííííím!!!

Totiž chcela som rýchlo odtiaľ vypadnúť, lebo každý majiteľ mačky, pri ktorom sme sa zastavili, vrhal šokované pohľady na nás dvoch. Asi rozmýšľal, že čo je zač tento čudný „pár“, táto pekne upravená a voňavá pani a ten smradľavý ?bezdomovec??

Preto som sa radšej pozerala do zeme. Snažila som sa tváriť, že k nemu nepatrím a vždy obzerať inú mačku ako on, ale on stále na mňa pokrikoval a oslovoval ma menom.

Julka, Julka, Julkaaaaaaa… ááá

„Julka, pozri akú dlhú srsť má táto mačka. A táto má modré očiii! Julkaaa? A ktoré plemeno sa ti páči najviac?“ Každé „Julka“ bolo ako keby ma obliali horúcou vodou. A myslím, že som sa tak o 1 cm zakaždým znížila k zemi.

Sérum neviditeľnosti! Kiež by existovalo. Alebo neviditeľný plášť ako z Arabely.

Keď sme vyšli von z budovy výstavy, bol prekvapený ako rýchlo sme odišli a či sa ešte nechcem vrátiť späť, že on sa nikam neponáhľa. Vyhradil si na mňa CE-LÝ DEŇ! Oznámil mi hrdinsky.

No, ja som zahlásila, že už som videla mnoho výstav a že mi stačilo a tiež že sa tuším necítim dobre alebo mám povinnosti… Už si nepamätám, čo presne som povedala. Pamätám si len, že posmutnel a cez zuby precedil tiché „škoda“. Že on naplánoval ešte ďalšie spoločné aktivity. Reku, nabudúce (a tu si treba domyslieť ten najumelší vďačný úsmev).

Dobre sa maj, už mi nevolaj.

Išla som mu potriasť rukou v štýle – Ahoj, papa, už mi nevolaj. NIKDY! Ale on ma zastavil, že ma nenechá ísť samú v tom daždi, že ma odprevadí na zástavku. Och… Opäť mi vyrval dáždnik z ruky a vykročili sme.

Pod dáždnikom sme boli blízko a mňa napínalo chvíľami z toho zápachu. Nechápala som ako takto môže niekto na verejnosť a už vôbec nie na rande!

V pude sebazáchovy som si udržiavala vzdialenosť. Keď si to všimol, pritiahol si ma ochranársky k sebe, že nech na mňa neprší. Striaslo ma od hnusu, keď sa ma dotkol.

Na zástavku to nebolo ďaleko. No ja som veľmi citeľne prežívala každý jeden krok v jeho blízkosti a snažila som sa (ne)dýchať. Myslela som, že zamdliem z toho smradu. Ale strašne lialo a tak som si povedala, že je to len kúsok.

Kyslíkovú masku, prosím!!!

Pri príchode na zástavku som sa na chvíľu odvrátila od neho, akože idem pozrieť, kedy ide električka. A konečne som sa nadýchla sviežeho vzduchu. Fuuu. Tesnotka. Bo už som videla iskričky pred očami.

Električka mala prísť o pár minút. Kiež by nepršalo! Aspoň by sa mi nepchal pod dáždnik. Blabotal niečo romantické a ako sa teší na ďalšie stretnutie a ja som sa zmohla len na hraný úsmev. Už som toho rande mala fakt že dosť!

Keď prišla električka, nahol sa ku mne a pobozkal ma na líce. Bléééééh. Nechutné. Zase tlaky v hlave. Omráčená. Inštinktívne vstupujem do električky. Nohy sa mi zrazu pletú.

Smradľavý nápadník ma rozhodne riadne zaskočil!
Ale ty sa nedaj zaskočiť,
ak ti Poliak / Poľka povie, že pekne páchneš. 😀
Nie je to tak, ako to vyzerá. Ako to teda je?
Klikni na obrázok a dozvieš sa viac. 😉

Zábavný komiks ohľadom poľštiny vs slovenčina a frázy "pekne páchneš". Odkaz na vysvetľujúci článok.

Uff, konečne.

Sadám si a usmejem sa na neho cez okienko. Máva ako šialený a usmieva sa. Poskakuje od radosti ako psíča. Som rada, keď je z dohľadu a ja sa konečne môžem poriadne nadýchnuť.

Vtedy to na mňa všetko dolieha. Slzička steká po líci. Prebúdzam sa zo šoku a uvedomujem si zlomené nádeje, pokazený sen. Cítim sa ponížená, sklamaná.

Kto príde na rande špinavý a smradľavý? Ten kto si druhého neváži! Neváži si ma? Nesprával sa tak. Rozhodnem sa, že ja nebudem tá, ktorá ho bude učiť správnym móresom – hygiene a podobne.

Píp, píp, pííííp… Grrrr!

Ešte som v električke, keď mi začnú pípať od neho SMSky. Zamilované. Vrní blahom nad našim rande. Vraj som krásna a nádherne voniam. Teší sa nabudúce. Nereagujem. Viem, že žiadne nabudúce nebude.

Píp, píp, píp. Ďalšie SMSky. Plné romantiky a radosti. Začína mi dvíhať tlak.

Neodpovedám. Asi začína tušíť, že sa niečo deje. Predtým som reagovala obratom.

Z toho znervoznie a zaplaví ma ďalšími SMSkami. Chce vedieť, či som v poriadku. Čo sa deje. To už sedím asi 20 minút v električke a som na nervy.

Milé odmietnutie. Nefunguje.

Chcem, aby mi už dal pokoj a tak mu odpíšem: „Prepáč, neprebehla iskra. Ďalšie rande nebude.“

Nechápe. Veď sme si tak rozumeli pred stretnutím. Pýta sa, čo urobil zle. Neprestáva písať. Už len pár zástavok a som doma.

Nechcem ho zraniť a napísať mu niečo škaredé. Chcem sa ho len zbaviť. Ja mu predsa nebudem vysvetlovať základnú hygienu! No on neprestáva písať. Píp, píp, píp. Domáha sa vysvetlenia.

Rozhodnem sa ho ignorovať. Snáď prestane. No neprestáva ani keď som už doma. Stále sa dožaduje vysvetlenia a chce všetko, čo pokazil, napraviť, len chce vedieť, čo to bolo. Nezbavím sa ho, ak nebudem úprimná…

Spierdalaj! 🙂

V hneve chytám mobil a píšem mu, že ja som sa niekoľko dní pripravovala na rande, aby som vyzerala príťažlivo a on prišiel smradľavý, spotený, v špinavom oblečení a ešte z neho tiahlo. Že mi tým vyjadril neúctu a ja už nemám záujem o neho. Odpísal len niečo ako „aha“ alebo „rozumiem“ a poprial mi všetko dobré. Prestal mi písať.

Po nejakom čase sme prehodili ešte pár slov. Len kamarátsky. Mačiatko mu pre nepozornosť utieklo. Inak nič nové.

Dodatok

Samoška že som sa snažila horečne doma spojiť s kamoškou z Nitry, keď konečne prišla domov z Bratislavy, aby som jej vysvetlila, že som sa nebuchla do smraďocha, že to bol rovnako šok pre mňa ako pre ňu. Poznamenala, že jeho smrad tam zostal ešte pár minút po našom odchode. A vcelku dobre sa pobavila na môj účet. Najprv ma naštvala ale nakoniec som sa sama schuti zasmiala. 😀

Dodatočne mi došlo, že tento mladý muž je alkoholik. Dobrák ale je v tom až po uši. Potom som si spomenula, že často spomínal pivo aj pri našich rozhovoroch. Vlastne spätne mám pocit, že popíjal neustále. Ako by to bola voda či kofola. Bolo mi ho ľúto, pretože bol mladý a mal dobré srdce a už bol závislý. Mal krátko po dvadsiatke. 🙁

Toto bolo tiež z čias kedy som sa len začala obzerať po vzťahoch, mladunka, neskúsená, hanblivá. 😀

Poučenie

1. Keď ti chlap posiela fotky, na ktorých je vždy ufúľaný, tak si to neospravedlňuj tým, že pracuje v záhradkárstve.

2. Nepreháňaj to s paradením na rande, aj tak záleží na tvojom pravom ja a ako si budete rozumieť, ostatné je len obal. Radšej príď včas. Ten pravý ťa bude ľúbiť nahodenú i strapatú, pokrčenú (práve zobudenú).

3. A pokiaľ ste sa ešte osobne nestretli, možno nebude zlé nadhodiť tému, ako často sa venuje hygiene, čo si myslí o umývaní zubov, prípadne aký vzťah má k alkoholu. 😀

Dúfam, že som ťa dobre pobavila. Na ďalšie moje divné rande sa môžeš tešiť už budúci pondelok pod názvom Divné rande alebo mamin nápadník.

Všetky moje zážitky so zvláštnymi rande si môžeš prečítať tu:

>>> Divné rande (všetky blogy) <<<

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *