JuliennaSK

Sebarozvoj, moje koníčky (šport, nechty, záhrada, kreslenie, tvorenie, …) a iné zaujímavé články pre žienky (i chlapov, ktorých zaujíma náš babský svet) :D

Divné rande alebo poď do temnej uličky

V sérii blogov „Divné rande“ si spomínam na rande, ktoré prebiehali divne alebo kde sa potenciálni partneri správali divne a preto sa z prvého rande stalo aj posledné rande. Pouč sa z mojich skúseností alebo prinajmenšom príjemnú zábavu! 😀 Uži si rande á la paralelný vesmír.

Ak sa aj tebe prihodilo nejaké hororové, vtipné, či prinajmenšom prapodivné rande a chceš sa podeliť, napíš mi na kontakt@polishslovak.eu (do predmetu napíš Divné rande) a ja ho rada zverejním na svojom blogu (aj s obrázkom, ktorý nakreslím).

Prečo som sa s ním stretla?

Keď sa sama seba pýtam: „Julka, prečo si išla na rande s týmto chlapcom?“ Odpoveď znie: „Neviem. Netuším. Nemám poňatia. Ani za mak.“

Nespomínam si na nič spoločné, ako koníčky, plány do budúcna, schopnosti, hudba, filmy, skrátka nič, čo by nás spájalo. Vlastne si ani nič o ňom nepamätám, okrem toho, že mal frajerku. Teda má alebo mal frajerku a že jeho odpovede z času na čas nedávali zmysel.

Divné rande alebo poď do temnej uličky

Paralelný vesmír? Kresba.
Paralelný vesmír?

To je aj pre mňa záhadou do dnes, ale niečo ma prinútilo inšpirovalo ísť s ním na rande, keď to navrhol. Už počas četovania na zoznamke si spomínam, že bol tak trochu mimo. Skákal z témy na tému, trochu som v tom mala zmätok. V jednu chvíľu o počasí, náhle o vzťahoch a zrazu o pomarančoch. To bolo také divné. Potom párkrát sám od seba (nesúvisiac s témou) spomenul frajerku.

„Ty máš frajerku?“

On že nie, nemá, teda mal. A to sa stalo opakovane, že o nej hovoril v prítomnom čase. Usúdila som, že vzťah sa rozpadol buď nedávno alebo on si to ešte nejako nie úplne spracoval. Pamätám si len toľko, že vraj jeho ex nechce o ňom ani počuť. :O

V tej dobe som si to nejako vysvetlila, že vzťah sa skončil a ona sa posunula ďalej. Dnes by som premýšľala, prečo ho tak radikálne vystrihla zo života.

Netreba nič siliť

Slovo dalo slovo a stretli sme sa. Keďže bol trošku podivín, teda písal občas od veci, tak som si povedala, že nebudem to siliť. Poučená z minulosti som sa rozhodla, že nebudem sa extra parádiť, proste taká jemná „maska“ na tvár, vlasy umyť a dať im trochu objem. Predsa záleží hlavne na tom, či si budeme rozumieť.

Z minulosti poučená z divných rande som sa rozhodla, že sa nebudem príliš angažovať, ani čo sa týka programu Aby som potom nebola sklamaná, ak to nevyjde. Pamätáte si rande so smraďochom? Takú chybu už neurobím! 😀

Netreba vymýšľať žiadne výstavy mačiek, ani dvojité rande na Biliarde ani nič komplikované. Jednoducho sa stretneme v „Karlovke“, teda kde som vtedy bývala. On býval tuším na Dlhých dieloch, takže to hralo obom do karát. Dáme si spoločnú prechádzku a ak preskočí iskra, ak si padneme do oka, môžeme si niekde sadnúť alebo vybrať sa do centra a stráviť spolu prakticky celý večer.

Ale ak je to len ďalší podivín, tak mu venujem max hodinku a potom ho pošlem „papá“.

Dobre som urobila!

Toto bolo správne rozhodnutie a vrelo odporúčam všetkým. Nakoniec na prvom rande predsa neide ani tak o zážitky, drahé večere, výlety do neznáma a podobne, ako o to zistiť, či mi tento človek niečo hovorí alebo nie.

Preto i z vlastných skúseností vravím, že prvé rande v kine, divadle, či na festivale spolu s grupou kamarátov, je riadna sprostosť, lebo sa viac budeš sústrediť na dianie, než na potenciálneho partnera. Ak ti ide len o zábavu, tak fajn. Ale ak hľadáš toho osudového, tak sotva sa s ním porozprávaš v kine.

Chceš sa túliť, choď do kina.

Preto rande v kine či divadle navrhujem skôr ako druhé, tretie a podobne, keď viete, že si city opätujete a chcete sa presunúť k dotykom. Pričom ste obaja príliš hanblivý. Nie je nič jednoduchšie a prirodzenejšie ako ísť na horor romantickú komédiu a pri hrôzostrašnej dojemnej scéne sa hodiť do ochranného náručia nežne prisunúť svoju rúčku na tú jeho a hlávku skloniť na jeho ramienko. :-)))))))

Obaja budete mať radostný rumenec, ale v tej tme to nebude vidno. 😀 Trápnemu pocitu sa teda vyhnete a z kina odídete už ruka v ruke… cmk cmk cmk. 😀

Chceš ho spoznať, „icte“ na prechádzku.

Ja som ale typ človeka, že nebudem venovať čas niečomu, niekomu, čo ma nezaujme. Preto ako prvé rande som po pár divných skúsenostiach volila radšej prechádzku. Milujem prechádzky! 😀

Bola jeseň

Bolo sychravo, ale nefúkalo, ani nepršalo. Dni boli kratšie a hoci sme si dali stretnutie na pomerne skorú podvečernú hodinu, už sa stmievalo. Ale na prechádzku ešte bolo dosť svetla.

Ak plánuješ výlet do Poľska,
napríklad do čarovného historického Krakova,
a chceš si počas neho obohatiť šatník,
tento obrázok sa ti určite zíde.
Rovnako pri nakupovaní v poľských e-shopoch. 😉

Obľúbená farba? Biela?

Stretli sme sa… Bože, ja si vôbec nepamätám, kde presne. Ale pamätám si úvodný rozhovor. Prišiel chlapík celý v bielom. Biele nohavice, biele topánky, biele tričko a na ňom biela rifľová bunda. Ešte aj mobil mal biely. Vlasy kučeravé ale gélom pekne upratané na hlave. Vyzeral čerstvo oholený a navoňaný. Trochu „metroš“.

Hovorím si, uh, aký feši. Nie že by som bola na takéto tipy, ale dal si záležať na výzore a mne to polichotilo. :-)))

Ani sa na mňa nepozrel

Pozdravili sme sa. Vytiahol mobil a nervózne do neho pozeral. Potom zamrmlal popod nos, stále pozerajúc na mobil, že kam pôjdeme. To bolo také čudné, že sa pritom na mňa nepozeral. Vlastne pozeral na mobil a potom kamsi do diaľky a zase na mobil, ako by niekoho čakal? Toto správanie ma primälo rozhodnúť sa pre prechádzku v okolí ako ísť niekam do centra. Ale možno toto jeho správanie nič neznamená. Na začiatku prvého rande môže byť každý nervózny. Ja určite. 😀

Začudoval sa, že sa chcem prechádzať, myslel si, že si pôjdeme niekam sadnúť. Ale napokon súhlasil, keď som mu povedala, že na okolí je dosť podnikov, kam sa dá sadnúť. Ak sa nám nejaký po ceste zapáči, môžeme tam „zapadnúť“. Súhlasil a tak sme sa vydali na prechádzku.

Paralelný vesmír

Tento chlapík nešiel dva metre predo mnou ale normálne vedľa mňa, ba i so mnou prehodil pár slov. Akurát pod chvíľou vyberal z náprsného vrecka svojej rifľovej bundy mobil a pozeral naň. Spočiatku som to vôbec neriešila. No vždy než mobil vytiahol, najprv sa mu na tvári zočil taký neprítomný výraz, skoro ako by jeho duša navštívila paralelný vesmír a tu zostalo len telo, prázdna schránka.

Potom sa zahľadel na mobil a pritom nie vždy zapol displej! :O A potom sa mu vrátil výraz späť do tváre a opäť na mňa reagoval. Toto sa stalo niekoľkokrát a ja som začala zvažovať, čo ma týpek v sebe.

Šľahol si niečo?

Občas ako by ma ani nevnímal. Teda keď mal ten prázdny výraz, vtedy nereagoval na mňa a keď sa vrátil späť do môjho vesmíru, tak buď dodatočne odpovedal alebo sa opýtal, čo som sa pýtala.

Už po pár minútach som si vravela, ó Bože, ďalší debil podivín! Prečo ja mám na takých šťastie??? Neprítomný pohľad však nebol všetko. Občas v tomto stave hovoril čudné veci. Napríklad, že musí zavolať frajerke a všetko jej vysvetliť.

Čo?! Ty máš frajerku?

Akej frajerke? Veď si vravel, že ste sa rozišli! Opäť má v tvári paralelný vesmír. Po chvíli sa vrátil späť a zamumlal, že áno, že sa rozišli. A hneď dodal, že s ním nechce mať nič spoločné. Potom si uvedomil, že je to nevhodná téma na prvé rande a opýtal sa, že ako dlho sa ešte budeme prechádzať, či si niekde nesadneme radšej.

Prechádzali sme sa v Líščom údolí, nie priamo v parku SNP, ale po okolí a akurát sme išli okolo istej krčmičky. Nikdy predtým som tam nebola, no často som si okoloidúc vravela, že z vonku to vyzerá sympaticky, že tam možno niekedy zájdem. Verandu pred vstupom totiž krásne obrastal divoký vinič. Trochu romantické, nie?

Vyzerá to útulne

Ukázala som na krčmičku a on súhlasil. Hoci ja som si v tom čase už vravela, že potom sa ho zbavím, lebo je fakt divný a nemám z neho dobrý pocit. Prišiel mi potenciálne nebezpečný. Dosť mimo. Ale bolo vonku chladno, nebola som dosť teplo oblečená a mala som chuť na horúci čaj.

Vnútri to vyzeralo veľmi jednoducho. Okrem baru, stolov a stoličiek, žiadny iný nábytok či ozdoby. Celá miestnosť bola taká z dreva urobená, drevom obložená. Pôsobilo to trochu ako pohostinstvo v nejakej horskej chatke.

Menu mali veľmi biedne, hoci si nepamätám detaily. Viem, že som bola nervózna z „mimoňa“ a tak som mala chuť na sladké a rýchlym pohľadom som zisťovala, či majú nejaké sladkosti, zákusky.

Menu bolo fakt veľmi biedne. Hlavne alkohol. Teda pivo, dva druhy nejakých keksíkov. Či mali aj čaj sa mi nepodarilo zistiť, lebo sotva sme vkročili dnu, „chlapec-mimoň“ zahlásil na plnú hubu, že to tam vyzerá ako parádny pajzel, že si tam rozhodne nesadne a nič nedá, bo by mu to mohlo uškodiť.

Sem už nikdy neprídem!

V pohostinstve bola krčmárka a pár štamgastov, ktorí v tej chvíli prestali rozprávať a vyvalili oči na nás dvoch. Dobre, sem už nikdy neprídem, napadlo mi. A rýchlo a zahanbene som odtiaľ vycupitala von.

„Pán mimoň“ ďalej chŕlil urážlivé slová na dané miesto a navrhol ísť radšej niekam do centra mesta. V tej chvíli som už vedela, že sa ho idem zbaviť. Museli sme ísť na zástavku električiek a tá bola odtiaľto pomerne ďaleko, takže som mala čas si premyslieť odchod.

Paralelný vesmír. Opäť.

Z „liščáku“ sme vyšli pri pumpe a čakali kým prejdú auta a budeme môcť ísť na zástavku. Zase mal ten výraz bez výrazu, pozeral kamsi smerom na mŕtve rameno Dunaja (je tam taký malý lesík) a potom vytiahol mobil, nezapol displej a hodnú chvíľu naň pozeral zhypnotizovane. Zase bol v paralelnom vesmíre.

Bože, tento týpek ma fakt desí, padám odtiaľto. Dúfam, že už ho nestretnem. Keď precitol z kómy sa vrátil späť do môjho vesmíru, povedala som mu, že sa ako si necítim dobre, že je mi zima, som unavená a že by som šla domov. Nemám energiu túlať sa po meste.

Bol prekvapený, ale zrak z mobilu (s vypnutým displejom) nezdvihol. Nepozrel na mňa. Zase bol mimo a niečo si žvatlal popod nos, že jej musí zavolať alebo ísť za ňou a vysvetliť jej to.

Poď do temnej uličky

Pochopila som, že zase hovorí o ex frajerke. Zrazu siahol do vrecka, vytiahol peňaženku a z nej nejaké blistre s liekmi. Dve tabletky si šupol a len tak nasucho prehltol. :O To rozhodne neboli vitamíny.

Potom sa na mňa pozrel a povedal niečo, čo asi nikdy nezabudnem. „Julka, poznám také jedno miesto (pozrel zase smerom na mŕtve rameno Dunaja), je tam tma, nikto nás neuvidí. Poďme tam. Bude príjemne.“

Málo stačilo a bola by som sa rovno rozbehla na zástavku električiek aj pomedzi prúdiace autá. Takmer som si cvrkla.

Je tam tma? Nikto nás neuvidí?

Bože, čo mi chce urobiť? Žartuje? Zase mal ten prázdny výraz a pozeral tým smerom. Potom si povzdychol a pozrel sa na mňa.

On sa na mňa pozrel, do očí a bol prítomný! :O Videl v mojej tvári, že ako si nemám záujem, možno zbadal aj zdesenie. Tak si povzdychol a hovorí (prvýkrát jasne a prítomne), že chcel, aby sa mi stretnutie s ním páčilo, že ho mrzí, že to nevyšlo podľa jeho predstáv, že nabudúce bude lepšie. Vraj som fakt milé dievča.

Tento kratučký prízrak jeho jasnej mysli som vnímala len okrajovo, lebo v hlave mi stále dookola znelo „bude tam tma, nikto nás neuvidí“. Predstavovala som si všemožné hrôzostrašné scenáre, prečo potrebuje byť so mnou a nevidený. Teraz už bolo totiž po zotmení.

GLG!

Venovala som mu ten najumelší úsmev, rozlúčila sa a rozbehla sa na práve prichádzajúcu električku. Bola som stále zdesená z pozvania do tmavej uličky. Keď som vyzrela oknom z električky, on stále pozeral zhypnotizovane na lesík a potom sa tam aj vydal. :O

Dúfala som, že tam nestretne žiadnu osamelú ženu či dieťa a tiež že v zdraví príde domov. Zvláštne že som sa bála aj o neho aj o prípadne osoby, ktoré by mohol stretnúť.

Srdce mi búšilo v krku a nervozita ma paralyzovala ešte niekoľko hodín doma. Samozrejme som mu medzičasom poslala SMS: „Ďakujem za stretnutie, bolo fajn. Ale neprebehla iskra, prepáč.“ Odpísal, že škoda, lebo že som veľmi milá a pekná.

Klikni na obrázok a
nájdeš viac vtipov v dvojjazyčne.

Nočná mora

Dalo sa to čakať. V tú noc sa mi sníval strašidelný sen. Viedol ma do toho tmavého lesíka za ruku. Nikde nikoho. Bola som ako paralyzovaná. Chcela som kričať o pomoc, ale nedalo sa. Tesne pred vojdením do lesa som sa zobudila. Celá spotená. Fuuuuuuuuuuuuuuuuu.

Čo dodať?

Dala som si záväzok, že keď niekto bľaboce od veci v čete, netreba sa s ním stretávať osobne, aby som si potvrdila, že je mešuge.

Teraz už aj chápem, že jeho ex s ním nič nechce mať.

Ale čo mu bolo, to by ma celkom zaujímalo. Nejaká psychická diagnóza, drogy? Ak niekto vie, nech napíše do komentára. Fuuuu :O

Som prekvapená, že pri tých jeho útekoch do paralelného vesmíru počas prechádzky do ničoho nenarazil. Aj keď občas urobil kolečko okolo vlastnej osi vždy v momente precitnutia.

Poučenie

Kto je mešuge v čete, je mešuge aj v reále.

Dúfam, že som ťa dobre pobavila. Na ďalšie moje divné rande sa môžeš tešiť už budúci pondelok pod názvom Divné rande alebo len som ťa skúšal.

Všetky moje zážitky so zvláštnymi rande si môžeš prečítať tu:

>>> Divné rande (všetky blogy) <<<

A odteraz ma nájdeš už aj na Facebooku!

>>> JuliennaSk <<<

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *