JuliennaSK

Sebarozvoj, moje koníčky (šport, nechty, záhrada, kreslenie, tvorenie, …) a iné zaujímavé články pre žienky (i chlapov, ktorých zaujíma náš babský svet) :D

Divné rande alebo len som ťa skúšal

V sérii blogov „Divné rande“ si spomínam na rande, ktoré prebiehali divne alebo kde sa potenciálni partneri správali divne a preto sa z prvého rande stalo aj posledné rande. Pouč sa z mojich skúseností alebo prinajmenšom príjemnú zábavu! 😀 Ľúbiš víno? Toto rande ťa pobaví a dostaneš naň chuť.

Ak sa aj tebe prihodilo nejaké hororové, vtipné, či prinajmenšom prapodivné rande a chceš sa podeliť, napíš mi na kontakt@polishslovak.eu (do predmetu napíš Divné rande) a ja ho rada zverejním na svojom blogu (aj s obrázkom, ktorý nakreslím).

„Nemáš na víno, choď na rande.

I takto by sa dal nazvať tento blog a asi by to bol aj trefnejší názov. 😀 Počas čítania pocítite príjemnú chuť vínka na jazyku. Ja som pri písaní mala veľkú chuť na červené vínko.

Sladké. Také mám najradšej. Už len pri myšlienke naň ma príjemne v nose šteklí jeho ovocno-pikantná vôňa, na jazyku sa rozplýva korenistá a sladká chuť a ja mám chuť sa s ním ešte chvíľu v ústach pohrať. Zatváram oči a vychutnávam si všetky vnemy, ktoré mi jazýček posiela. Pri prehltnutí cítim ako ma zohrieva v hrdle a pokračuje do bruška a v celom tele sa rozplýva pocit relaxu, pohody, blaha…

Ó Bože! Prineste mi niekto červené vínko! Varené! So škoricou a bylinkami!

Prepáčte, trochu som sa pozabudla. Hoci si ho dopriavam výnimočne, červené vínko rozhodne môžem. Hmmm…. 🙂

Tak poďme na rande. Na to divné rande s chudobným a veľmi smädným študentom z Dubnice.

Divné rande alebo len som ťa skúšal

Tento fešák miluje víno a veľmi. Na obrázku sa zamilovane pozerá na pohár červeného vína.
Piť či nepiť? Piť i vychutnať!

Zoznámenie

Klasicky cez zoznamku a hneď ma pýtal von. Ďalší z tých, ktorý bol síce milý ale povedal, že najlepšie sa zoznamuje osobne. Nerozprával nezmysly a ani sa nesprával ako narcis, tak som si povedala že prečo nie.

Reku, či má nápad, kam pôjdeme a čo budeme robiť. Vraj, stretnime sa a na mieste sa rozhodneme. Som milá, určite spolu niečo vymyslíme. V centre mesta (Bratislava) je mnoho možností.

Trochu som bola sklamaná, že nič nenavrhol konkrétne, ako by sa vôbec nechcel angažovať ale komunikovalo sa s ním príjemne, bol veľmi milý a zasypal ma komplimentmi a znel tak presvedčivo, že som sa to rozhodla risknúť a stretnúť sa s ním.

Opäť to bolo na jeseň. Bože, tuším som chodila na rande najčastejšie na jeseň. 😀

Bol študentom vysokej školy, býval v Bratislave niekde na intráku a nepýtajte sa ma, čo študoval, nepamätám sa. Ani neviem, či sme sa o tom vôbec rozprávali.

Stretnutie

Podľa dohody sme sa stretli pred kinom Mladosť. Hľadala som podľa prejavu v telefóne vysokého a dospelého muža, ale pred kinom stále len hlúčik rehotajúcich sa tínedžrov a nejaký veľmi útly mladý nie veľmi vysoký muž v ženskom baloniaku.

Na chrbte mal starý batoh, ktorý podľa vzhľadu asi ukradol nejakému bezdomovcovi (odretý a špinavý ako by na ňom spával niekde po vonku). Inak bol čistý a upravený, ostrihaný, oholený. Vyzeralo, že si dal záležať.

Keď sa nám stretli pohľady, usmial sa a hneď podišiel ku mne. Potriasol mi rukou na privítanie a akosi prirodzene sme sa dali do chôdze a začali sa rozprávať. Prázdne reči Small talk na začiatok.

Deje sa niečo?

Nekráčal ani za mnou ani predo mnou, ale zároveň so mnou, akurát vyzeral nejaký nesvoj. Komunikoval ale stále sa obzeral kamsi do strany. Vyzeral, že nad niečim veľmi premýšľa, že ho niečo trápi.

Keď si všimol, že sa na neho pozerám, vždy sa usmial. Niekoľkokrát som sa ho opýtala, či je všetko v poriadku a vždy som dostala pozitívnu odpoveď a úsmev. Ale jeho čudné správanie pokračovalo.

Bol milý, a na všetky otázky a historky, ktoré som rozprávala reagoval. Občas trochu opozdene. Stále vyzeral taký zamyslený. Často pozeral do zeme.

Po nejakej chvíli som už z toho bola veľmi nervózna a rozmýšľala som, či je to mnou, či sa mu nepáčim, nechce byť so mnou na rande, nudím ho a podobne. Nálada mi z toho klesla na bod mrazu a v takom stave prestávam komunikovať.

Asi ma nechce

A tak sme hodnú chvíľu išli mlčky vedľa seba cez Hviezdoslavovo námestie a ja si hovorím, že toto nevyzerá dobre, niečo mu je ale nechce mi nič povedať. Asi ma nechce. No nič. Tak sa ešte chvíľu poprechádzajme a potom sa odpojím a pôjdem domov.

Aj tak to nie je môj typ. Bol veľmi chudulinký a chvíľami som mala pocit, že mu je v tom baloniaku zima. Ono už bol podvečer, tma a bolo aj jesenne chladno. Ja som však bola teplo oblečená, takže mne nebola zima.

Božeee… vyklop to!

Bože, ja neznášam tieto trápne dlhé chvíľky, kedy viem, že sa niečo deje, ale nedozviem sa čo a musím si domýšľať. Ja som strašne netrpezlivý človek! Toto mi nerobte! Aj keby to bolo zlé, proste to na mňa hneď vybaľte! Neznášam z niekoho dolovať informácie, doprosovať sa, manipulovať, presviedčať. Irituje ma to! Máš problém? Povedz aký. Buď sa urazím alebo to skrátka nejako vyriešime. Ale hovor!

Kráčali sme stále po centre a dostali sme sa kúsok pod Michalskú bránu. Už sa neobzeral smutne do strany, teraz mal letargický krok a oči smutne zaklincované do zeme.

Grrrr! Stačilo mi, takto rande nemá vyzerať. Sme kúsok od električiek, idem domov. Rozhodla som sa v tej chvíli.

Pozvanie?

No práve vtedy náhle zdvihol oči zo zeme a pozrel priamo na mňa. To ma prekvapilo. „Julka, už sa prechádzame dlho. Musí ti byť zima. Poznám jeden dobrý podnik tu blízko. Poďme tam, zohrejeme sa a dáme si niečo dobré.“

To ma zaskočilo, lebo ja som čakala, že mi ide povedať, že som ho neočarila a ide „do preč“. Moja nálada z mrazu vybehla kamsi do trópov a ja som zajasala, že je mu len zima, nič iné sa nedeje a chce so mnou byť. Predstava horúceho čaju mi urobila veľmi dobre. Hoci som bola teplo oblečená, na nohách už som začínala cítiť chlad.

Súhlasila som. Od tej chvíle sa jeho tvár rozžiarila, pridal do kroku a rezko ma viedol k jeho obľúbenému podniku neďaleko. Zrazu v ňom bolo toľko energie a vtipkoval. :O

Skrytá vinárnička

Išlo o malý podnik dobre schovaný v uličke. Keby som šla okolo sama, nevšimla by som si ho. Vnútri to vyzeralo útulne. Nebolo tam veľa ľudí.

Premýšľala som, či ma pozval alebo platím za seba. Totiž v peňaženke som mala posledných 15 EUR a do výplaty ešte nejaký ten týždeň. Mala som taký čudný pocit, že to nebolo „pozývam a platím“. Ukázalo sa, že pocit to bol žiaľ správny.

Vínečko, prosím

Čašník každému z nás podal menu lístok a ešte sa ani nestihol otočiť na odchod, keď môj spoločník zahlásil, že si prosí pohár „červeného vínečka“.

To ma prekvapilo. A ešte viac keď povedal čašníkovi, že to je všetko a nechal ho odísť. Čo si dám ja, ho zjavne nezaujímalo. Čašník sa pozrel na mňa a ja som mu naznačila, že ešte potrebujem čas, aby som si vybrala.

Kliknite na obrázok a dozviete sa viac.
Mesto Pezinok ponúka nielen krásny zámocký park s živými pávmi
ale úžasným zážitkom pre vás bude aj tzv. Malá vínna ulička (miestny trh) alebo
Malokarpatské muzeum, kde spoznáte históriu vinárstva v tejto oblasti a budete mať možnosť aj ochutnať kvalitné miestne vína.
Boli sme. Bol to úžasný zážitok! 🙂
A to som ešte nespomenula skvelé domáce syry z miestnych rodinných farmičiek, ktoré sa dajú tiež kúpiť vo „vínnej“ uličke.
100% vyrobené s láskou a veľmi chutné. To sa hodí k vínku. 😉

Ideálne zadarmo

V menu nápojov som hľadala niečo veľmi veľmi lacné, ideálne zadarmo, fakt som nemala chuť minúť posledných cca 15 EUR v peňaženke. Mala som to vyrátané tak, že mi to vyjde na obedy v práci do výplaty.

Áno, zarábala som málo, pracovala som pre štátnu inštitúciu ako asistentka a učila sa ako s malou výplatou hospodáriť. Našťastie som vtedy ešte žila s rodičmi a nemusela platiť celý nájom. No i tak som sa nechcela dostať do situácie, aby som žobrala od našich peniaze na obed do práce. A zase počúvala ako neviem hospodáriť…

Och, nie, nie, nie, och, och

Takže som horlivo hľadala čaj v nápojoch, keď moje myšlienky vyrušili vzdychy môjho spoločníka. Zdvihla som hlavu od nápojového lístka a videla ako môj spoločník niečo úpenlivo hľadá v batohu od bezdomovca a tvári sa hrozne vystresovane.

Hodila som na neho zvedavý pohľad. Veľký povzdych, veľké smutné oči na mňa a hovorí, že nemôže nájsť peňaženku ale rovno navrhol dodal, že mi určite nebude vadiť, ak zaplatím aj za neho. A spokojne odložil batoh a oprel sa o operadlo stoličky s rukami za hlavou a úsmevom na tvári. Akoby rátal s tým, že to urobím.

Halucinujem? Kto je tento pánko?

Ja zaplatím nabudúce alebo niečo podobné zašepkal… Ale v tej chvíli som už vnímala len na 50%. V hlave mi z úzkosti zašumelo a ja som si uvedomila, že si nemôžem nič objednať a neviem, či vôbec budem mať na to zaplatiť to víno.

Už som videla, ako máme problém s vedúcim pohostinstva a políciou, že sme sa chceli pohostiť zadarmo. Ďalší scenár vyzeral tak, že môj milý milovník vína pôjde na WC a vytratí sa. Prakticky je to cudzí človek, ktorého vôbec nepoznám. A ja mám bohatú fantáziu a v úzkosti dokážem vyfabulovať tie najhoršie scenáre.

Na sekundu som tomu uverila tak silno, že ma oblial pot a do tváre sa mi nahrnula krv. Horúco. Srdce sa mi rozbúšilo. Nechcem mať žiadne problémy.

Milý milovník vína

On sa tváril podozrivo pokojne. Netušil, že v peňaženke som mala posledných pár eur a ešte nejaký čas do výplaty.

Tento fešák miluje víno a veľmi. Na obrázku sa zamilovane pozerá na pohár červeného vína.

Čašník priniesol červené vínko, ktoré dlho nevydržalo na stole. Milý milovník vínka ho hneď schmatol, slastne si privoňal, zavrel oči spokojne a cucol si. Na tvári sa mu vyčaril blažený úsmev.

V úžase som na neho pozerala.

Z úžasu ma prebral čašník, reku či som si už niečo vybrala. Vrátila som mu menu s tým, že ďakujem ale nebudem nič neobjednávať.

Milý milovník vína, ktorý sa medzičasom pohodlne oprel na stoličke a s detskou radosťou si chlipkal vínko (vyzeral ako z reklamy na najlepšie víno na svete) len poznamenal, že či si vážne nič nechcem dať. Ako by platil! Grrr

Sucho v ústach

Reku nie, nemám chuť na nič, povedala som, hoci by sa mi fakt hodil nejaký nápoj. Z tej úzkosti mi vyschlo v ústach. Mala som však obavu, že by som sa nevošla do mojich 15 EUR. Až v tejto chvíli mi došlo, že milý milovník vína rátal s tým, že zaplatím a vlastne svojim správaním som ho o tom presvedčila.

Čas sa mi začal strašne vliecť, celý čas mi búšilo srdce a hlavou mi prúdila jediná obsesívna myšlienka: budem mať na zaplatenie toho vína? Koľko to bude stáť? Čo ak nie? Cítila som veľkú zodpovednosť za situáciu.

Koľko to víno bude stáť?

Nemala som prehľad koľko stojí víno a menu už bolo preč, cenu som si neoverila. Nenapadlo mi to. Chytal ma des, spotila som sa ako prasa riadne. Bola som veľmi smädná ale bála som sa vypýtať si čo i len pohár vody, niekde sa aj za to platí.

Skrytá kamera či sociálny experiment?

Milý milovník vína spokojne uvelebený na stoličke si cuckal vínko a blažene sa usmieval. Ani som tam nemusela byť. Správal sa k tomu poháru vína ako k milenke. Zaláskovane sa na neho pozeral, víno v ňom roztancoval, privoniaval si k nemu a cuckal. Na chvíľu zabudol že som tam.

I ja som zabudla na chvíľu na neho, lebo mi hlavou bežali živé scenáre o tom, ako riešim problém s nedostatkom peňazí pri platení účtu. Koľko stojí pohár vína? Bežalo mi hlavou. Boli to dva deci či tri? Čo ak 15 EUR nebude stačiť, čo urobíme? Sme v centre a tu je vždy drahšie.

Druhý pokus

Prebrala som sa z tranzu a hovorím mu, že nemám veľa peňazí, že či sa nepozrie ešte raz do batohu na tú peňaženku. On že jasné a siahol tentokrát do predného vrecka a čuduj sa svete, peňaženka! :O

Držal ju v ruke a ja som sa potešila. Fakt sa mi uľavilo. Otvoril ju a vydal nespokojný zvuk cmuknutím pier. Chvíľu premýšľal čo povedať. Potom prišiel s príbehom, že nestihol ísť do bankomatu, teda nemá lóve, ale môžeme k nejakému zájsť, keď odídeme z pohostinstva.

Aha, no tak nič teda.

Grrrr. Ale ja som mu uverila. Až neskôr som si uvedomila, že keď tu peňaženku vytiahol, tak mal na tvári na chvíľu taký výraz, že ups som sa prezradil, že som fejkoval, že ju nemám, keď som ju predtým hľadal v hlavnej časti batohu.

Ale toto mi došlo až doma. Asi som v tej úzkosti nemyslela jasne. A vôbec mi nedošlo, že pri druhom pokuse našiel peňaženku hneď.

Smäd, smäd, väčší smäd

Bola som čoraz smädnejšia a sledovala som ako sa milý milovník vína mazná s pohárom vínka. Mohol by piť rýchlejšie. Chcem už mať tento stres za sebou a vedieť na čom som. Teda ako to dopadlo s tou platbou.

On sa však nikam neponáhľal. Úprimne si ani nespomínam, či sme sa rozprávali, pravdepodobne sme prehodili pár slov ale marí sa mi, že väčšinu času sa pozeral zamilovane na pohár v ruke.

Účet, prosím

Po čase prišiel čašník, či si budeme ešte niečo priať a milý milovník vína zahlásil že nie, že môže priniesť účet. V tej chvíli mal vycuckanú asi polovicu vína, takže ma to prekvapilo ale aj potešilo, že o chvíľu pôjdeme už domov.

Keď čašník odišiel vytlačiť účet, môj tep začal lámať rekordy. Teraz sa dozviem pravdu, teraz zistím, či budú opletačky kvôli peniazom.

Milý milovník vína bol naopak úplne zrelaxovaný a stále mal na tvári spokojný úsmev. Dokonca sa mu dostala farba do jeho doteraz bledej tváre. Líca sa mu začervenali.

Shut up and take my money.
All of them…

Čašník položil účet na stôl a odišiel. Trasúcimi rukami som ho zdvihla, aby som skontrolovala cenu. Presnú cenu si nepamätám, je to už viac ako 10 rokov, ale pamätám si, že som odovzdala celý finančný obsah peňaženky a čašník mi vydal späť len pár centov. Udivene na mňa zazrel, keď som si ich strčila do peňaženky.

Ja viem, tringelt, ale dávate ho, keď sú to vaše posledné peniaze do výplaty?

Milý milovník si naďalej pokračoval vo vínovej seanse, no po čase si všimol môj otrávený výraz a zahlásil, že už mi je asi dlho, že by sme mali už ísť. Zvyšok vína do seba exol a zatváril sa pritom ako keby dosiahol vrchol. Keď po chvíli blaženosti otvoril oči, obliekol si baloniak a vydali sme sa von pohľadať nejaký bankomat.

Začarované bankomaty

Prvý bol neďaleko. Išiel k nemu, chvíľu tam stál a potom prišiel ku mne, že bankomat je mimo prevádzky. Že či mi to môže zaplatiť nabudúce. Lenže ja som tie peniaze potrebovala a tak som navrhla pohľadať ďalší bankomat. V centre je bankomatov až až.

Povzdychol si a vybrali sme sa hľadať iný. Našli sme ho po nejakej chvíli. Išiel k nemu a ja som zatiaľ pozorovala okolie. Nesledovala som čo robí, bola som už tak veľmi smädná, že som sa snažila odpútať pozorovaním okolia.

Nič len smäd

Po chvíli prišiel za mnou a vraví, že nechápe, čo sa deje ale bankomat mu nechce vydať peniaze. V tej chvíli som toho „rande“ mala fakt už dosť, jediné po čom som túžila bol pohár osviežujúcej vody, lebo z toho stresu som sa tak spotila, že sa mi už z dehydratácie lepil jazyk na podnebie.

No money, my honey

Nemala som silu ani chuť už nič riešiť, bola som nahnevaná ale už som sa začala zmierovať s myšlienkou, že budem od mamy pýtať peniaze na obed na zajtra do práce. Hlavne nech už som doma a môžem sa konečne napiť vody.

Povedala som mu, že som unavená, zajtra sa ide do práce a šla by som už domov a že pri Michalskej bráne mám najbližšie odtiaľto zástavku električiek. Vydali sme sa tým smerom.

Arivederči, milá Julka

Keď sme už boli blízko Michalskej brány, zrazu sa zastavil, poďakoval mi za pekný večer a vybral sa po svojom. S úžasom som hľadela ako pomaly mizne v malej tmavej mestskej uličke.

Neodprevadil ma na zastávku, hoci to bolo pár desiatok metrov odtiaľto. Čo to za správanie? Čo to znamená? To nebolo rande? Teraz som už bola tak zmätená zo všetkého a tak smädná, že som sa rozhodla to teraz neriešiť a ísť domov.

Vyprahnutá, zmätená

Tých 20 minút čo trvá cesta električkou domov mi prišlo ako celá večnosť. Som veľmi úzkostný človek a smäd moju úzkosť ešte zvyšuje.

Snažila som sa nazbierať sliny v ústach, aby som sa napojila, ale nedalo sa, bola som značne dehydrovaná. Trochu sa mi točila hlava. Netúžila som po ničom inom, len byť doma a konečne sa napiť.

Túto „nekonečnú“ cestu električkou domov som doslova „prepanikovala“, úzkostne prežívala každú minútu. Stres a hnev a otázniky v hlave. Čo to bolo za stretnutie? O čo mu šlo? O mňa zjavne nie.

Nechápala som a bola som nahnevaná, že som bez peňazí a rozmýšľala, za čo sa zajtra naobedujem v práci, respektíve čo poviem mame, aby mi na ten obed prispela.

Ten má drzosť!

Už len jedna zastávka a konečne vystupujem. Vtedy mi pípla SMS-ka. Písal mi milý milovník vína. Vraj sa mu rande páčilo a teší sa nabudúce.

V stave akom som bola, som mu odpísala po vystúpení z električky, že žiadne nabudúce nebude a že keď ide na rande a pozve niekoho na drink, nech si zabezpečí peniaze. Odpísal, že nabudúce platí on, že tentokrát to bol len test.

Skúšal ma, ako sa zachovám.

To už som funela dehydrovaná po schodoch zo zastávky nahor na sídlisko a musela som si po prečítaní tejto SMS urobiť prestávku a predýchať to.

Hlavou mi bežali veľmi veeeeeeeeeeľmi škaredé slová a vety, ale nakoniec som mu napísala, že žiadne nabudúce nebude, nech si skúša niekoho iného. Odpísal, že je smutný ale chápe. To určite…

Dôvetok

Od mamy som si vypočula, že zase som nevyšla z výplaty, že takto sa nikdy neosamostatním, že som neschopná a ďalšie „milé“ slová. Kde sa peniaze stratili som jej však nepovedala. Hanbila som sa, že som naletela. A celé mi to prišlo také uletené, že som si myslela, že by mi to ani neuverila.

Samozrejme som jej po pár rokoch „storku“ vyrozprávala a ona sa len poklepala po čele, že čo sa kreténa chlapa som stretla, ktorý pozýva a pritom nemá peniaze, že sa asi potreboval len napiť a aby to niekto zaplatil. Vraj som mu mala povedať, že nemám peniaze. Áno, taká múdra som už teraz aj ja. No bola som mladá a nikdy predtým sa mi nič také nestalo, tak ma to zaskočilo.

S odstupom času rozmýšľam, či nebol gej. Bol taký veľmi jemný, čo sa týka v vzhľadu i to ako sa pohyboval a veľmi jemne nežne rozprával. Bol ku mne veľmi prívetivý, láskavý ale nebola v tom vášeň ani flirt. Len taká milučkosť. :-))) A to ako sa s tým vínkom maznal…

Som hrooozne sebakritická, preto pred publikáciou dávam blog prečítať môjmu chlapovi. Po prečítaní odseku o tom, ako rada mám sladké červené, vraví, že by som mohla písať erotickú literatúru. Vraj rozhodne mám na to talent a chvíľu na mňa podozrievavo hľadel, či to naozaj je o víne a či to fakt chcem publikovať. 😀

t>

Poučenie

Ak sa chlap už na začiatku moc neangažuje, nedá žiadny návrh kam na rande, možno mu ani neide o samotné rande.

Ak ťa niekto pozýva do reštiky, na drink, do kina a podobne, kľudne sa opýtaj, či to máš brať ako pozvanie, resp. či platí on. Vyhneš sa nepríjemnému prekvapeniu. Správneho chlapa takáto otázka nezaskočí ani nevykoľají. 😉

A ak si objedná a potom zahlási, že máš to zaplatiť ty, tak žiadne také, je to prvé rande, také faux pas si nemôže dovoliť.

Ale môžeme to zobrať aj z druhej strany. Chceš sa najesť alebo napiť a nemáš prachy? Choď na rande! 😀

Dúfam, že som ťa dobre pobavila. Na ďalšie moje divné rande sa môžeš tešiť nabudúce pod názvom Divné rande alebo si lacná kur..

Všetky moje zážitky so zvláštnymi rande si môžeš prečítať tu:

>>> Divné rande (všetky blogy) <<<

Odteraz ma nájdeš už aj na Facebooku!

>>> JuliennaSk <<<

A Instagrame

@JuliennaSK

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *